Trh V Bratislave býva žena, ktorá prišla pred pár týždňami. Má malú kuchyňu a málo slov. Večer príde žena od nás na jedlo. Obchod zatvára skoro. Na stole je syr. Ona ide do obchodu. Má tašku a peniaze. Pri stole stojí muž. Ona dá ruku k tomu. Muž sa na ňu pozrie. „Chceš toto?“ „Áno, prosím,“ povie žena. Muž jej dá vajce. Žena sa pozrie na vajce. „Nie. Nie toto,“ povie žena. Muž sa usmeje. „Nie?“ „Nie. Prosím, toto.“ Žena dá ruku k stolu znova. Muž jej dá vodu. „Nie,“ povie žena. „Nie voda.“ Muž dá vodu späť. Potom dá žene veľkú tašku. „Toto?“ pýta sa muž. Žena pozrie na tašku. „Nie. Nie toto.“ Muž sa smeje, ale čaká. Žena má čas. Žena dá ruku k veci ešte raz. Muž teraz prestane dávať iné veci. Zoberie vec zo stola. Drží ju v ruke. „Syr,“ povie muž. Žena počúva. „Sír?“ „Syr,“ povie muž. „Syr.“ „Syr,“ povie žena. Muž dá syr do tašky. „Syr.“ Žena dá do tašky ešte jednu vec. „Syr.“ Muž dá do tašky druhý syr. „Toto je pre teba.“ Žena sa pozrie na muža. „Ďakujem.“ Muž povie: „Koľko máš?“ Žena dá peniaze na stôl. „Koľko?“ Muž ukáže na peniaze. „Jedno.“ Žena dá jedno. Muž dá peniaze späť. „Nie,“ povie žena. Muž dá menej peňazí späť. „Dobre.“ Žena dá peniaze. „Ďakujem.“ Muž dá tašku žene. „Dobrú noc.“ Žena vie iba jedno. „Syr.“ Ide domov cez malú ulicu. Tašku drží v ruke. V taške je syr a druhý syr. Pri dverách povie ešte raz: „Syr.“ Na vrchu schodov čaká žena od nás.