Dva čaje Dnes je piatok a Milan ide do kaviarne. Po práci má čas na svoj čaj. Do kaviarne chodí každý deň. Vždy sedí pri tom istom mieste. Jana stojí pri stole a vidí Milana. Milan nie je sám. Pri ňom ide Eva. „Ahoj, Milan,“ povie Jana. „Dnes ideš neskoro.“ „Ahoj, Jana. Dnes mám prácu,“ povie Milan. „Toto je Eva.“ „Ahoj, Eva,“ povie Jana. „Ahoj,“ povie Eva. Jana pozrie na Milana. „Takže tvoj čaj?“ „Áno, môj čaj,“ povie Milan. „Jeden čaj, prosím.“ „Jeden čaj,“ zopakuje Jana. Milan pozrie na Evu. Eva sa pozerá na miesto pri stole. „A pre Evu?“ spýta sa Jana. „Eva nechce nič,“ povie Milan. „Chcem čaj,“ povie Eva. „Ale neviem, aký.“ „Daj si môj čaj,“ povie Milan. „Je dobrý.“ „Taký istý?“ spýta sa Eva. „Taký istý,“ povie Milan. Jana sa pozrie na Milana. „Dva čaje?“ Milan na chvíľu mlčí. Potom povie: „Dva čaje.“ Jana odíde do malej miestnosti. Milan si sadne na svoje miesto. Eva si sadne pri ňom. Na stole sú dve malé veci. „Ty sem chodíš každý deň?“ spýta sa Eva. „Každý deň,“ povie Milan. „A vždy máš jeden čaj?“ „Vždy jeden čaj.“ „Prečo dnes dva?“ Milan pozrie na dvere. „Dnes si tu ty.“ Eva sklopí oči. „To je dôvod?“ „To je dôvod.“ Jana sa vracia. V rukách má dve šálky. Položí prvú pred Milana. Potom položí druhú pred Evu. „Takže jeden čaj pre Milana a jeden čaj pre Evu,“ povie Jana. „Ďakujem,“ povie Milan. „Ďakujem,“ povie Eva. Jana sa ešte nevracia k svojmu stolu. „Milan, cukor?“ „Nie, ďakujem.“ „Eva, cukor?“ Eva pozrie na Milana. „Nie, ďakujem.“ Jana prikývne a odíde. Milan vezme šálku. Eva vezme svoju šálku. Obaja chvíľu nič nehovoria. „Je dobrý,“ povie Eva. „Hovoril som,“ povie Milan. „Zajtra prídeš sám?“ Milan sa pozrie na svoj čaj. „Neviem.“ Jana pri pulte počuje ich hlasy. Potom vezme dve šálky a položí ich na ďalší stôl.